Po Masters Of Rock v Senci som si dopriala zmenu v podobe undergroundového, regionálneho festu, ktorého druhý ročník sa konal v malebnej lokalite obce Trnavá hora, vzdialenej osem kilometrov od Žiaru nad Hronom. Bohato obsadený festival s dôrazom na domáce kapely a žánrovú pestrosť ma nadchol natoľko, že s reportážou som ani chvíľu neváhala.

Keď sme prišli na miesto činu, akurát sa zvučili BECKLED. Kapelka zo Žiaru nad Hronom, ktorá má svoj repertoár postavený na coveroch LED ZEPPELLIN. Ich vystúpenie pôsobilo rozhádzaným dojmom, pretože kvôli problémom s nazvučením spevu svoj set nadlhšie prerušili. Čo sa týka hráčskych kvalít, nedalo sa im nič vytknúť. Skladby odohrali na slušnej úrovni a spevák podal presvedčivý výkon, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani pred samotným Robertom Plantom. Trochu ťažšie stráviteľnú hudbu doplnili štýlovým oblečením, čím len umocnili odkaz 70. rokov. O zmenu štýlu sa postaral MAJSTER KAT z Bratislavy. Kapela prilákala našu pozornosť už počas zvukovej skúšky, keď do publika servírovala old school thrashové riffy akoby vystrihnuté z „Violent Revolution“ od KREATOR. Skupina pôsobí v štvorčlennej zostave s dvomi gitaristami bez basáka. Vzhľadom na mladý vek muzikantov, príjemne prekvapila vyzretosť ich hudby. Starý dobrý thrash majú jednoducho v krvi. Len škoda, že aj ich koncert bojoval s veľmi zle počuteľným spevom. Dobrú polovicu sme preto mali skôr v inštrumentálnej verzii, i keď spevák zo seba vydával maximum. Keď sa zvukárovi čo-to podarilo vylepšiť, nevedela som, či slovenské texty sú pre ich hudbu prínosom, alebo skôr kazia celkový dojem. Každopádne ich koncert stál za to, čo ocenili aj ľudia pod pódiom, keď si vypýtali ešte jednu skladbu navyše.

Kto náhodou zmeškal ich set, mohol si úryvky zo skladieb vzápätí vypočuť znova, čo bola pravdepodobne zvukárova špecialita, ktorú uplatňoval po každom odohranom vystúpení. Po krátkej pauze nasledovali ETERNAL BLEEDING zo Žiaru. Už názov naznačuje, že v ich prípade sa nejednalo o žiadnu odnož melodického metalu. Fesťáku udával nasledujúce minúty tempo grind, čo ľudia využili ako prostriedok na skvelú zábavu. Ešte aj nádejní mladí metalisti pri klepačkových rytmoch a growlingu radostne šantili. Skupina si vychutnávala podporu domácich fanúšikov, ktorých vzhľadom na večernú hodinu neustále pribúdalo. Môj odhad bol asi 250 ľudí. Organizátori sa tvárili spokojne, takže počet možno dosiahol aj vytúženú tristovku. Po zotmení nastal čas pre hlavnú hviezdu celého festu, domácich ANATHORN. Kapela sa predstavila v životnej forme s výborným playlistom, ktoré tvorili vlastné veci z koncepčného diela „Lorien“ prestriedané covermi ako napr. METALLICA. Koncert odohrali s veľkým nasadením a prirodzenou ľahkosťou. Ich strhujúci heavy / power metal nedal na chvíľu vydýchnuť. Fanúšikovia sa im odvďačovali masívnym potleskom, takmer ich nechceli pustiť z pódia. ANATHORN v ten večer presvedčili nielen super koncertom, ale aj dobrou organizáciou festu, ktorá sa niesla v ich réžii. O tejto kapele budeme ešte určite počuť!

DEFLORACE boli pre nás silnou kávou, najmä potom, čo v nás stále doznievalo vystúpenie ANATHORN. Stiahli sme sa preto dozadu za pódium, odkiaľ sme mali ich bicmana ako na dlani. Ten človek si zaslúži rešpekt! Po fyzicky náročnom sete DEFLORACE vzápätí spokojne odbúchal koncert žilinských deatherov SANATORIUM. Boli sme na veľkom omyle, keď sme si mysleli, že po dobre vykonanej práci sa zmorený únavou stiahne niekam do kúta. Pri skladaní bicích sa ešte smial! Death metal robí s ľuďmi divy.Po dvojnásobnej porcii deathu sme očakávali (potrebnú) štýlovú zmenu. Tá prišla s punkovými SITŇAN, čo nám tiež veľmi nevyhovovalo. Ale zábava pokračovala ďalej, veď kapela hrala  pred domácim publikom.Po polnoci sa predstavili BLACKSTORM z Dolného Kubína. Svojim koncertom vzdali hold takým kapelám ako JUDAS PRIEST, BLACK SABBATH, METALLICA či DEEP PURPLE. Všetky známe skladby odohrali s veľkou chuťou, nálada v publiku bola tiež vynikajúca. Nabudúce by som si rada vypočula niečo z ich vlastnej produkcie, potenciál na to určite majú. Žilinských speed metalistov GLORION som videla nedávno v Bratislave, v Trnavej hore sa mi ich set nepodarilo zhliadnuť celý kvôli spojom domov. Chystali sa dlhšie ako bolo únosné, preto hneď prvá vec z dema „Buried Light“ pôsobila ako balzam na dušu. Naživo vyznieva materiál o triedu vyššie v porovnaní s demom. Nezanedbateľným faktorom u GLORION je ich zohratosť ako aj hudba, ktorá síce neprekvapí, ale poteší. Napriek tomu sa mi zdalo, že ich koncert v Bratislave mal väčšie grády. Z ich zásoby cover verzií som počula len „I Want Out“, potom som sa už musela pobrať smer autobusová stanica. Na festivale vystúpili ešte ďalšie kapely, ktoré som síce nevidela, ale aby neprišli skrátka, tak aspoň menovite spomeniem: V.A.M., PEXESO, WC DEKEL a THONOLAN.

Corgoň Rock Fest nemôžem hodnotiť ináč ako pozitívne. Po hudobnej stránke si každý mohol prísť na svoje a ak niekomu neulahodila práve hrajúca kapela, čas sa dal stráviť napr. pri stánkoch s občerstvením, okolo ktorých vládol hlavne v neskorších hodinách čulý ruch. Občerstvenie bolo na dobrej úrovni s priaznivými cenami, horšie to už dopadlo so sociálnymi zariadeniami. Tie sa v areáli akosi nenachádzali. Veľmi som postrádala setlist kapiel, pre lepšiu orientáciu by pomohlo, keby visel na dobre viditeľnom mieste. Ak však uvážime, že išlo len o druhý ročník, zopár nedostatkov sa dá kľudne prehliadnuť. Podstatná bola aj tak skvelá atmosféra a dobrý pocit, pretrvávajúci ešte dlho po akcii.